Sklamanie

Bolo to na vysokej škole... Raz prišla za ním jedna milá a nádherná žienka... Volala sa Erika... Potrebovala vytvoriť zadanie do školy... Vtedy baníčky hľadali pomoc u informatikov... Okamžite sa do nej zamiloval... Nastal však problém... Nevedel či aj ona cíti niečo k nemu... A tak aj napriek tomu, že bol veľmi hanblivý sa to nejako tak vyvŕbilo, že sa dali dokopy... Detaily ako k tomu došlo si už celkom dobre nepamätá... Ale nikdy nebol šťastnejší ako vtedy... Bola Jeho prvá vo všetkých ohľadoch, ktoré si dokážeš predstaviť... Ťahali to spolu pár rokov... A potom sa to pokazilo... Prišiel prvý okamih sklamania, keď mu dala košom...

Po čase sa v Jeho živote objavila nová žena... Bývali vtedy spolu s kamošmi na priváte a on sa do nej zahľadel pri prvom pohľade, ako raz bola u nich na návšteve... Zuzka bola ako anjel... Len bol tu jeden problém... Bola zadaná... A tak aj keď veľmi po nej túžil, tak nemohol, nechcel ju brať tomu druhému mužovi... Zuzka začala bývať spolu s nimi v spoločnom byte a tak mal možnosť aspoň na chvíľu byť s ňou a ver mu, mal jej plnú hlavu... Nikdy sa nič (ne)stalo a neskutočne sa trápil že nemôžu byť viac ako kamaráti... Potom sa raz vydala za spomínaného muža... A jeho to povalilo druhý krát...

Na svadbe Zuzky so svojim budúcim manželom prežíval neskutočné muky... Na jednej strane bol rád, že Zuzka sa vydáva... Na strane druhej bol zúfalý z toho, že nie za Neho... Ale objavila sa tam jedna žienka - Lenka, ktorá bola sesternicou Zuzky... Trochu jej aj bola podobná, bola roztopašná, milá a hravá... Na svadbe sedeli spolu za jedným stolom... Na druhý deň zistil číslo na ňu a aj keď dlho zvažoval, či má, nakoniec sa jej ozval a vyznal jej lásku... Ona odpovedala áno a tak nejaký čas spolu chodili... Chodieval za ňou do 50km vzdialenej dediny a ona za ním k nemu do Košíc kde vtedy prebýval... Len po nejakom čase prišlo sklamanie číslo 3... A on opäť dostal košom...

Vtedy po tom treťom sklamaní sa v ňom niečo pohlo... Neviem či to bol hnev alebo niečo iné... Len jednoducho nechápal, prečo sa mu tak nedarí v láske... Možno urobil nejaké chyby vo vzťahoch, to si vtedy neuvedomoval ale raz keď prišiel do práce a v stave maximálného zúfania a nahnevanosti na svet, napísal báseň a rozposlal ju zopár známym...

Zbohom vravím tu a teraz,
zradili ma ľudia neraz,
Čo som komu, kedy, ako,
nerozchodím to nijako.

Čo rozprával, čo myslieval,
málo kedy sa nalieval,
Žiadne drogy, žiadne svinstvá,
trápne vzťahy, krásne smilstvá.

Láska bola dôležitá,
tiku hodil som do žita.
Slučku na krk - no konečne,
zdá sa ti to nebezpečné?

Nemám totiž vôbec chuť,
s Vami sa tu zadrhnúť.
To sa radšej hneď spakujem,
tam v pekle to zaparkujem.

Tam sa nikto na nič nehrá,
netrápi ťa žiadna prehra.
Komu vadí smrad a síra,
keď pod riťou prihoríva.

Všetci ste ma tu sklamali,
bodaj by ste pokapali,
Je tu koniec osamelý,
čierna tma je dnu v tuneli.

Nemám chuť už v tomto svete,
stále robiť Vám obete.
Reči moje už vás nudia?
Poserte sa trápni ľudia.

Žiadne ďalšie potešenie,
nevychutnám už veru nie.
Život končím takto sám,
duch môj zomrel kôli Vám.